Notárske centrálne registre

             
 - Záložných práv (vyhľadávanie)
 

 

 - Osvedčených podpisov (overenie osvedčovacej doložky)

 Notárskych zápisníc (overenie pravosti notárskej zápisnice)    

           

 - Dobrovoľných dražieb (vyhľadávanie - len aktívne neukončené dražby)

           

 Prijímateľov 2% z dane (vyhľadávanie v zozname - rok registrácie 2013 / rok príjmu 2014)       Podľa § 50 ods. 13 zákona č. 595 o dani z príjmov v znení noviel: organizácie, ktoré sa v roku 2010 registrovali do NCRpo, za čo v roku 2011 prijali nad 3 319,39 € - mali povinnosť do 31.5.2013 zverejniť v Obchodnom vestníku Špecifikáciu prijatého podielu zo zaplatenej dane (na aký účel boli financie použité). Ak takáto organizácia zverejnenie nevykonala, Notárska komora SR túto organizáciu nezaradila do zoznamu príjemcov ani v tom prípade, že sa u notára od 1.9.2013 do 15.12.2013 registrovala  ( § 50 ods. 14 zákona č. 595 o dani z príjmov v znení noviel). V prípade, ak vyhľadávanie nenájde hľadanú organizáciu, odporúčame preveriť, či sa organizácia od 1.9.2013 do 15.12.2013 u notára registrovala a či do 31.5.2013 zverejnila vyššie spomínanú špecifikáciu v Obchodnom vestníku   za rok registráice 2010 a rok príjmu 2011.    

- Zoznam prijímateľov vo formáte xls - rok registrácie 2013 / rok príjmu 2014 (publikovaný zoznam neslúži na ďalšie zverejňovanie bez súhlasu NK SR)
Otázky a odpovede - pre príjemcov 2%

           

 Notárskych úradov (vyhľadávanie)  - Európsky zoznam notárov (vyhľadávanie)

Údaje zverejnené v Notárskych centrálnych registroch na www.notar.sk majú INFORMATÍVNY charakter! Oficiálne výpisy a potvrdenia vydávajú Notárske úrady.

Centrálny informačný systém Notárskej komory Slovenskej republiky Stručne o C.I.S.
     Slovenské notárstvo ako notárstvo samostatného a nezávislého štátu začalo písať svoje dejiny dňom 1.1.1993, kedy vznikla Slovenská republika ako samostatný, nezávislý a demokratický štát. Pri budovaní slovenského notárstva si jeho tvorcovia boli však vedomí právnych tradícií, z ktorých vzniklo, nadväzuje na právnu kultúru uhorskú, československú, stredoeurópsku, na právnu kultúru kontinentálneho práva prislúchajúceho do románsko-germánskeho právneho okruhu. 
      Dňa 1.1.1993 nadobudol účinnosť zákon Slovenskej národnej rady zo dňa 6.5.1992, č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), ktorý upravuje postavenie a činnosť notárov, ako aj samosprávu notárov. Slovenská republika má kodifikované civilné právo, ktoré rešpektuje zásadu súkromného práva, a to, že občania na základe slobodného rozhodnutia môžu najlepšie uplatniť svoje individuálne záujmy a hospodárske potreby, tak si zabezpečiť svoj prospech, čo v konečnom dôsledku vedie k prosperite spoločnosti. Preto sa tiež štát má zásadne zdržať zásahov do súkromnoprávnej oblasti. Nemôže sa však zbaviť svojej zodpovednosti a postavenia ako garanta právnych istôt svojich občanov. Ako rozumný a demokratický štát sa však snaží nevstupovať do týchto vzťahov priamo, ale využíva na to ním vytvorenú inštitúciu, ktorou je latinské notárstvo, ktoré zabezpečuje právne vzťahy tam, kde to má mimoriadny význam pre stabilitu spoločnosti všeobecne. 
      Slovenskí notári sú za účelom plnenia týchto úloh zo zákona vybavení garanciami, ktoré latinským notárom prislúchajú. Slovenský notár je štátom určenou a splnomocnenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť, ktorú mu zveruje zákon. Je menovaný ministrom spravodlivosti na základe výberového konania, a to spravidla do sídla v obvode súdu prvého stupňa. Aby mal v neho občan pri výkone jeho činnosti dôveru, z hľadiska výkonu svojej činnosti je od štátu nezávislý. Pri výkone svojej činnosti notár postupuje nestranne a nezávisle. Je viazaný len Ústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie. Jeho nezávislosť voči štátu zodpovedá nezávislosti sudcu, s postavením ktorého ho spája ďalší znak, a to nestrannosť. Zároveň ale nie je súčasťou štátnej byrokracie, nepodlieha žiadnym príkazom, avšak podlieha štátnemu dohľadu, ktorý vykonáva minister spravodlivosti. Z tohoto vzťahu latinského notárstva a štátu vyplýva pre štát exkluzívna kompetencia a zároveň zodpovednosť. Ide o kompetenciu vydávať predpisy upravujúce notársku činnosť, samosprávu notárov ako aj určovať to, aký počet notárskych úradov v obvode súdu prvého stupňa bude zriadených. Zároveň ide o zodpovednosť, aby vytvorené notárske úrady boli dostatočne prístupné pre občanov tak, aby ich požiadavky na notárske úkony boli vybavené v mieste a v primeranom čase, zároveň však je potrebné zabezpečiť plnú funkčnosť notárskych úradov, pri garantovaní vyššie spomenutých znakov latinského notárstva. 
      Všetky tieto princípy, ktoré sú vlastné latinskému notárstvu, boli na Slovensku v poslednom 10-ročí zásadne rešpektované. Slovenské notárstvo sa však nevyvíjalo izolovane od iných notárstiev, pozorne sledovalo vývoj notárstiev vo svete, v Európe, najmä však v susedných krajinách, v Českej republike, v Maďarsku a Rakúsku, s ktorými sme po dlhé roky zdieľali spoločnú štátnosť, teda i naše právne poriadky sú si najbližšie. V 90-tych rokoch bol badateľný nástup informačných technológií do práce notárstiev. Inšpirujúcim pre nás bol u rakúskych kolegov ich elektronický archív listín a u maďarských kolegov register záložných práv k hnuteľným veciam. Keď sa začali práce na reforme záložného práva na Slovensku, ministerstvo spravodlivosti vyhlásilo výberové konanie na vedenie registra záložných práv k hnuteľným veciam. Notárska komora Slovenskej republiky (ďalej len „komora“) vyšla z tohto výberového konania ako najúspešnejšia a notári sa zapojili do legislatívnych prác súvisiacich s touto reformou. Od počiatku nám bola zrejmá jedna skutočnosť a to, že register záložných práv z poplatkov, ktoré bude prijímať za úkony v ňom registrované, pokiaľ tieto poplatky svojou výškou nemajú odrádzať od používania registra, sa nedokáže samofinancovať, bude potrebné vybudovať Centrálny informačný systém komory s viacerými registrami, ktoré celkovo zabezpečia prijateľnú úroveň výšky poplatkov za ich využívanie a zároveň zabezpečia financovanie celého systému, t.j. jeho prevádzku, údržbu a ďalší vývoj. Boli započaté práce na novele Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, bolo potrebné novelizovať aj Notársky poriadok, ktorý vzhľadom na zložitosť spoločenského vývoja bol novelizovaný v rámci troch zákonov okrem už spomínanej novely Občianskeho zákonníka aj zákonom č. 561/2001 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č. 366/99 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a nakoniec zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých predpisov.  
Zmena postavenia komory a notára. 
      Spomínaná novela Občianskeho zákonníka a súvisiacich predpisov vstúpila do účinnosti dňa 1.1.2003, v deň 10.-teho výročia obnovenia slobodného notárstva latinského typu v Slovenskej republike. K tomuto dátumu sa rozširuje notárska činnosť, systém práce notárov ako aj úlohy a postavenie komory, samosprávneho orgánu notárov. Ustanovenie § 3 ods. 1 Not. por. sa dopĺňa o nové písmeno d/ s textom: „úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov“. Na to nadväzuje nové postavenie komory, ktorá okrem úloh vo veciach samosprávy notárov a výkonu dohľadu nad činnosťou notárov, má zverenú novú úlohu definovanú v § 29 ods. 4 Not. por.: „Komora vedie Centrálny informačný systém a zodpovedá za jeho plynulú a bezpečnú prevádzku. Centrálny informačný systém pozostáva z technického vybavenia a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracovávanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát súvisiacich s notárskou činnosťou. Súčasťou Centrálneho informačného systému sú notárske centrálne registre, ktorých vedenie je komore zverené týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Do Centrálneho informačného systému má prístup každý notár a iné osoby, ak to ustanoví osobitný predpis. Komore za prístup do Centrálneho informačného systému patrí odmena a náhrada hotových výdavkov. Maximálnu výšku odmeny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky“. Povaha notárskych centrálnych registrov je upravená v § 73a Not. por., podľa ods. 1: „Notárske centrálne registre sú verejnými zoznamami vedenými komorou v elektronickej podobe, do ktorých sa zapisujú zákonom ustanovené údaje“. Podľa ods. 2: „Údaje zapísané v notárskych centrálnych registroch sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do notárskeho centrálneho registra, nemôže ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti“. Neodmysliteľne s tým sa zvyšujú nároky na materiálne a technické vybavenie notárskych kancelárií, zákon v § 12 ods. 3 ukladá: „ Notár pre výkon svojej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. d/ musí mať technické a programové vybavenie pre elektronické ukladanie, spracovávanie, vyhľadávanie a prenos dát“. Aby sa zabezpečilo, že každý notár bude v plnom rozsahu pripravený vykonávať notársku činnosť, zákon mu ako podmienku výkonu činnosti v § 12 ods. 1 písm. c/ ukladá povinnosť: „zložiť peňažnú zábezpeku na účet komory v sume určenej prezídiom komory na zabezpečenie pripojenia jeho notárskeho úradu s centrálnym informačným systémom komory“. Konferencia notárov ako najvyšší orgán komory, bola zákonom zmocnená prijať Sadzobník odmien a náhrad výdavkov za prístup do Centrálneho informačného systému. Na tieto zákonné ustanovenia nadväzuje aj novela Kancelárskeho poriadku pre notárov vydaná ako výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 28.5.2002 č. 5353/2002-53, publikovaný ako oznámenie pod č. 322/02 Z.z.. Podľa tejto úpravy notár vo svojej kancelárii môže viesť svoje registre, evidenciu a agendu výlučne v elektronickej podobe. Takto sa po legislatívnej stránke zabezpečilo organizačné a materiálno-technické vybavenie notárov, aby mohli vykonávať úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov.  
Notárske centrálne registre 
     Z uvedeného legislatívneho vymedzenia je zrejmé, že Centrálny informačný systém pozostáva z centrálnej časti-servera, ktorá je umiestnená v sídle komory a z klientskych častí, ktoré sú umiestnené u jednotlivých notárov. Celý systém je vlastníctvom komory, ktorá ho vlastní a prevádzkuje. Každý notár má k dispozícii adiministratívny software Notar 7., v ktorom si vedie v elektronickej podobe svoje registre a iné evidenčné pomôcky. Zároveň tento software slúži ako vstupná brána na bezpečnú komunikáciu s Centrálnym informačným systémom a jednotlivými registrami. 
     Vedenie jednotlivých notárskych centrálnych registrov môže byť komore zverené buď zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Notárskym poriadkom bolo komore zverené vedenie štyroch registrov, Kancelárskym poriadkom pre notárov bolo komore zverené vedenie dvoch registrov:
a)      Notársky centrálny register určených právnických osôb (NCRpo, § 73b Not. por.), 
b)      Notársky centrálny register závetov (NCRza, § 73c Not. por.),
c)      Notársky centrálny register záložných práv (NCRzp, § 73d až 73i Not. por.),
d)      Notársky centrálny register dražieb (NCRdr, § 73j Not. por.),
e)      Notársky centrálny register notárskych zápisníc (NCRnz, § 49 ods. 4 Kanc. por.),
f)       Notársky centrálny register osvedčených podpisov (NCRop, § 49 ods. 5 Kanc. por.). 
a)      Notársky centrálny register určených právnických osôb (NCRpo, § 73b Not. por.) 
       V Slovenskej republike môže fyzická osoba 1 % zo svojej zaplatenej dane z príjmov poukázať prostredníctvom správcu dane, ktorým je daňový úrad, v prospech jedného prijímateľa, ktorým môže byť občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom a Slovenský červený kríž. Podiel na zaplatenej dani možno prijímateľovi poskytnúť, ak predmetom jeho činnosti sú: rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, ochrana ľudských práv, ochrana a tvorba životného prostredia, ochrana a podpora zdravia a vzdelávania, podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých, poskytovanie sociálnej pomoci, zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt. Tomuto prijímateľovi notár osvedčuje splnenie podmienok pre príjem 1 % dane, ktoré podmienky presne definuje zákon, počnúc 1. septembrom bežného roka do 15. decembra bežného roka. Ide o osvedčenie skutočností, že prijímateľ je osobou, ktorej predmetom činnosti sú činnosti definované v zákone, prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom preukazuje splnenie podmienok podľa zákona, že prijímateľ nemá nedoplatok na poistnom na zdravodné poistenie, na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie a na príspevku na poistení v nezamestnanosti a ďalej prijímateľ musí preukázať, že má zriadený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. O splnení zákonom stanovených podmienok notár spíše s prijímateľom notársku zápisnicu a následne bez zbytočného odkladu, najneskôr v deň vykonania tohoto úkonu vykoná registráciu v Notárskom centrálnom registri určených právnických osôb. Registrácia sa vykoná on-line, elektronicky, na základe bezpečnej komunikácie v rámci systému, klientska časť u notára - server na komore. Po vykonaní registrácie na záver notárskej zápisnice pripojí doložku o vykonaní registrácie, s potvrdením, pod akou spisovou značkou v NCRpo je prijímateľ registrovaný. Komora vedie zoznam prijímateľov, a to na každý rok osobitne. Zoznam prijímateľov obsahuje obchodné meno alebo názov prijímateľa a jeho sídlo, právnu formu prijímateľa, jeho identifikačné číslo, číslo účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ tento účet zriadený. Komora každoročne zverejňuje zoznam prijímateľov, a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel zaplatenej dane. 
b)      Notársky centrálny register závetov (NCRza, § 73c Not. por.) 
     V Slovenskej republike notár z poverenia súdu koná v dedičských veciach ako súdny komisár a v prípade, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky môže ukončiť prejednanie dedičskej veci vo vlastnej kompetencii vydaním osvedčenia o dedičstve, ktoré v prípade ak nie je napadnuté opravným prostriedkom má účinky právoplatného uznesenia o dedičstve. Poverenie notára ako súdneho komisára v dedičských veciach je obligatórne. Po začatí každej dedičskej veci je potrebné vykonať šetrenie, či poručiteľ zanechal závet, listinu o vydedení, kombináciu týchto listín, prípadne odvolanie týchto úkonov (ďalej len závet). Podľa právnej úpravy platnej do 1.1.2003, evidenciu závetov viedol okresný súd, v obvode ktorého mal závetca bydlisko. Neexistovala celoštátna evidencia závetov, na okresných súdoch sa evidencia viedla vo fyzickej podobe na kartičkách, vzhľadom na tieto skutočnosti ako i vzhľadom na migráciu obyvateľstva sa stávalo, že v prípade úmrtia občana ak aj mal závet zriadený, tento nebol v konaní o dedičstve predložený. 
      Vzhľadom na tieto skúsenosti, ako i vzhľadom na poznatky zo zahraničia, sa komora snažila o vybudovanie centrálneho registra závetov, ktorý by ona viedla. Toto sa podarilo k 1.1.2003, odkedy komora vedie Notársky centrálny register závetov v elektronickej podobe. Tento register obsahuje evidenciu nevyhlásených závetov alebo iných úkonov pre prípad smrti a zoznam vyhlásených závetov alebo iných úkonov pre prípad smrti, ktoré boli spísané vo forme notárskej zápisnice alebo ktoré notár prijal do úschovy. Zároveň bolo zabezpečené po spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a súdmi, že zoznam všetkých nevyhlásených závetov, ktoré súdy evidovali k stavu k 1.1.2003, bol v elektronickej podobe spracovaný a zaevidovaný k tomuto dátumu v Notárskom centrálnom registri závetov. Podľa súčasného platného právneho stavu notár okamžite po spísaní závetu do notárskej zápisnice, prípadne po prijatí iného závetu do svojej úschovy, tento zaregistruje v Notárskom centrálnom registri závetov do evidencie nevyhlásených závetov. Registrácia sa vykoná on-line, elektronicky, na základe bezpečnej komunikácie v rámci systému, klientska časť u notára - server na komore. V prípade, ak je notár poverený konať vo veci dedičstva ako súdny komisár, vykoná v Notárskom centrálnom registri závetov lustráciu, či poručiteľ zanechal závet alebo nie. V prípade pozitívnej lustrácie mu register oznámi, u ktorého notára resp. na ktorom súde je závet uložený. V prípade vyhlásenia závetu notár ako súdny komisár zaregistruje v Notárskom centrálnom registri závet v zozname vyhlásených závetov. Registrácia sa vykoná on-line, elektronicky, na základe bezpečnej komunikácie v rámci systému, klientska časť u notára - server na komore. Za účelom lustrácie má do tohoto registra prístup iba notár ako poverený súdny komisár v konkrétnej dedičskej veci. 
c)      Notársky centrálny register záložných práv (NCRzp, § 73d až 73i Not. por.). 
       Notársky centrálny register záložných práv k hnuteľným veciam (ďalej len register). Obsah tohoto registra a postup notára pri úkonoch vo veciach tohoto registra upravuje Not. por. v ustanoveniach §§ 73d - 73i. Podrobnosti o registri, jeho vedení, udržiavaní, aktualizácii a spôsobe registrácie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 607/02 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o Notárskom centrálnom registri záložných práv.  
      Ustanovenie § 151e ods. 1 novelizovaného Občianskeho zákonníka predpokladá, že: „na vznik záložného práva sa vyžaduje registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv, ak tento zákon neustanovuje inak“. To teda znamená, že pokiaľ hmotné právo neustanovuje inak, môže záložné právo vzniknúť iba registráciou v registri, pre ktorý neplatí zásada uvedená v § 73a ods. 2 Not. por., že: „Údaje zapísané v notárskych centrálnych registroch sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do notárskeho centrálneho registra, nemôže ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti“. Tento register na rozdiel od iných registrov má len informatívnu povahu, t.j. nemá povahu autentického registra. V dôvodovej správe k ustanoveniu § 151e novely Občianskeho zákonníka sa uvádza: „Register záložných práv neosvedčuje existenciu práva v ňom zapísaného (napríklad vlastníckeho alebo záložného). Nahliadnutím do registra záložných práv je možné zistiť neexistenciu záložného práva na majetok osoby, prípadne, že záložné právo ku konkrétnemu majetku neexistuje (t.j. zápis záložného práva na konkrétnu vec, umožňuje založiť inú vec, ktorú má osoba vo vlastníctve)“.  Register záložných práv je ďalej vybudovaný na zásade publicity. Podľa ustanovenia § 73i ods. 1 Not. por. „Každý má právo nahliadať do registra záložných práv a požadovať z neho výpisy. Na požiadanie vydá notár úradný výpis z registra záložných práv alebo potvrdenie o tom, že v registri záložných práv určitá registrácia nie je“. Zároveň po technickej stránke je zabezpečené, že obsah registra bude verejne prístupný na internete, na stránke komory www.notar.sk. Jednou z kľúčových zásad, na ktorých bola postavená reforma záložného práva, je zásada bezpodmienečného dodržania priority zápisov  registra záložných práv, ktorú vyjadruje ustavenovenie § 151k ods. 1 novely Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv, počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri“. Postavenie záložného veriteľa nie je možné oslabiť následným prednostným záložným právom. Veriteľ, ktorý svoju pohľadávku zabezpečuje záložným právom, získava istotu, že v prípade nesplnenia pohľadávky zo strany dlžníka bude mať možnosť uspokojiť sa zo zálohu. Tak, ako aj v iných notárskych činnostiach upravených v § 3 ods. 1 Not. por. ani vo veciach úkonov registra záložných práv nie je daná miestna príslušnosť notára, registráciu na požiadanie vykoná ktorýkoľvek notár v rámci Slovenskej republiky. 
     Oprávneným na podanie žiadosti o registráciu záložného práva, ktoré bolo zriadené zmluvou, je záložca, v ostatných prípadoch záložný veriteľ, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151g ods. 1 Obč. zák.). Kto je opráveným požiadať o registráciu zmeny údajov týkajúcich sa záložného práva je upravené v ustanovení § 151g ods. 2 Obč. zák., je to osoba, ktorej to ukladá zákon, inak osoba, ktorej sa zmena údajov týka, ak túto osobu nemožno určiť, má túto povinnosť záložca, ak zákon neustanovuje inak. Žiadosť o registráciu výmazu záložného práva po jeho zániku je povinný podať záložný veriteľ bez zbytočného odkladu, žiadosť o registráciu výmazu záložného práva je oprávnený podať aj záložca, ktorý je povinný svoju žiadosť doložiť písomným doložením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom ( § 151md ods. 3 Obč. zák.). 
     Registrácia sa vykonáva:
a/ záložného práva vzniknutého na základe záložnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo vzniknutého na základe odovzdania veci,
b/ záložného práva vzniknutého na základe rozhodnutia súdu alebo štátneho orgánu,
c/ záložného práva vzniknutého pred 1. januárom 2003,
d/ záložného práva na hnuteľné veci vzniknutého odovzdaním veci pred 1. januárom 2003,
e/ zmeny záložného práva,
f/ zmeny v osobe záložcu,
g/ dohody záložných veriteľov o zmene poradia ich záložných práv rozhodujúcom pre ich uspokojenie,
h/ začatia výkonu záložného práva,
i/ výmazu záložného práva. 
     Ako už bolo spomenuté, register záložných práv nemá povahu autentického registra, notár pri registrácii záložného práva nemá právo skúmať platnosť záložnej zmluvy, ani žiadne iné jej náležitosti v zmysle platného práva. Notár pred registráciou záložného práva je oprávnený a povinný zistiť totožnosť osoby, ktorá podáva žiadosť o registráciu, ak žiadosť podáva ako iná oprávnená osoba, jej oprávnenie konať, ďalej zistiť či žiadosť o registráciu obsahuje všetky údaje podľa § 73 ods. 1 písm.a/, c/ až f/, Not. por. ( § 73f ods. 2 Not. por.). Notár na základe ústnej alebo písomnej žiadosti žiadateľa spracuje v elektronickej podobe žiadosť o registráciu. Túto následne ako presný výpis žiadosti o registráciu v písomnej podobe predloží žiadateľovi na odsúhlasenie a podpis. Ak tento výpis je totožný s elektronickou podobou,  žiadateľ svojím podpisom potvrdí svoj súhlas so žiadosťou o registráciu. Po odsúhlasení žiadateľom notár elektronickou formou komunikácie odošle žiadosť o registráciu do registra záložných práv. Za obsah žiadosti o registráciu, ako aj za skutkový stav, že žiadosť o registráciu obsahuje všetky zákonom stanovené údaje, ktoré sa zapisujú do registra, zodpovedá žiadateľ. Tento postup je jednotný pre všetky registrácie záložného práva, tak záložného práva, ktoré bolo zriadené zmluvou, ako aj záložného práva zriadeného rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu. Po prijatí a spracovaní žiadosti o registráciu vykoná notár registráciu v registri záložných práv, kam sa prihlási uvedením svojho mena a priezviska, svojej spisovej značky N a svojím prístupovým kódom. Po vykonaní registrácie notár obdrží z registra záložných práv v elektronickej podobe výpis o registrácii podľa identifikačných údajov záložcu, register v ňom potvrdí presný dátum a čas registrácie, ako aj spisovú značku NCRzp, pod ktorou je žiadosť v registri záložných práv zaregistrovaná. Obdržaný výpis v elektronickej podobe notár následne spracuje v písomnej podobe a vydá žiadateľovi ako potvrdenie o registrácii. Pre každú novú registráciu v registri záložných práv generuje elektronický systém registra záložných práv (ďalej len „systém“) novú kombináciu spisovej značky NCRzp: číslo a rok zápisu. Každá nasledujúca modifikácia, zmena, označenie výkonu už registrovaného záložného práva, výmazu registrovaného záložného práva spôsobuje, že systém pre takúto registráciu vygeneruje opätovne novú kombináciu NCRzp: číslo a rok zápisu, avšak kombinácia: číslo a rok ďalšej registrácie sa „dedí“ z pôvodnej registrácie, to znamená, že generuje súvis a nadväznosť na pôvodnú registráciu. 
Najčastejšie otázky a odpovede o registráciách v NCRzp - Dokument
     Notár ako štátom určená a splnomocnená osoba pre výkon notárskej činnosti na požiadanie je povinná vykonať požadovaný notársky úkon, teda aj úkony vo veciach registrácie záložného práva, nesmie odmietnuť žiadosť o vykonanie úkonu notárskej činnosti. Kedy sa môže odmietnuť vykonanie úkonu je upravené v ustanovení § 36 ods. 1,2 Not. por.: „Notár môže odmietnuť vykonať požadovaný úkon len vtedy, ak odporuje zákonu alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Notár môže odmietnuť vykonať požadavaný úkon aj vtedy, ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok na odmenu notára a na náhradu jeho hotových výdavkov“. Ako postupovať v prípade, ak notár odmietne vykonať požadovaný notársky úkon je upravené v ustanovení § 38 ods. 2 Nor. por.: „Ten, komu notár odmietol vykonať požadovaný úkon, môže podať sťažnosť na prezídium komory. Prezídium komory rozhodne do 30 dní odo dňa doručenia sťažnosti. Na žiadosť prezídia komory notár písomne oznámi dôvody, pre ktoré určitý úkon odmietol vykonať“. 
d)      Notársky centrálny register dražieb (NCRdr, § 73j Not. por.), 
       Súčaťou reformy záložného práva, ktorá je upravená v Občianskom zákonníku, je aj jeho realizácia v prípade, ak povinný dobrovoľne neplní to, k čomu sa vo svojom záväzku zaviazal. Bol prijatý zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktorým sa i novelizoval Notársky poriadok. Tento zákon definuje Notársky centrálny register dražieb ako miesto, kde sú vo verejne prístupnom informačnom systéme (internet) uverejnené informácie určené týmto zákonom (obligatórne údaje) alebo informácie dobrovoľne poskytnuté ostatnými účastníkmi dražieb (fakultatívne údaje). Zákon zveril správu registra dražieb komore, ktorá organizuje zverejnenie údajov za odmenu. Prístup verejnosti k zverejneným údajom je bezplatný na už spomínanej web stránke komory www.notar.sk. Realizácie úkonov registrácie vykoná na požiadanie dražobníka ktorýkoľvek notár, ktorý registráciu vykoná on-line elektronicky, na základe bezpečnej komunikácie v rámci systému, klientska časť u notára - server na komore. Dražobník si týmto svoju zákonom uloženú povinnosť splní prostredníctvom ním vybraného notára. 
e)      Notársky centrálny register notárskych zápisníc (NCRnz, § 49 ods. 4 Kanc. por.), 
       Podľa slovenského právneho poriadku je notár povinný každú žiadosť o vykonanie notárskej činnosti alebo o ďalšiu činnosť zapísať do svojho registra N, NZ. Podľa právneho stavu platného do 1.1.2003 pokiaľ došlo vo veci k spísaniu notárskej zápisnice, pridelil si sám k spisovej značke N poradové číslo NZ pre notársku zápisnicu. Svoj register N, NZ si mohol viesť buď v materiálnej podobe (kniha), prípadne v elektronickej podobe. Od 1.1.2003 je notár obligatórne povinný viesť si svoj register N, NZ v elektronickej podobe v rámci administratívneho softwaru Notar 7.. Pokiaľ vo veci je potrebné spísať notársku zápisnicu, poradové číslo NZ si neprideľuje sám, ale prideľuje mu ho Notársky centrálny register notárskych zápisníc, ktorý je súčasťou centrálneho informačného systému komory, vedenie ktorého je upravené v § 49 ods. 4 Kanc. por. pre notárov. Tento register obsahuje poradové číslo pridelenej spisovej značky NZ, dátum pridelenia poradového čísla, meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý požiadal o pridelenie poradového čísla NZ, spisovú značku N, ku ktorej sa poradové číslo NZ vyžiadalo, označenie listiny, pre ktorú sa poradové číslo NZ vyžiadalo, a dátum jej spísania, ktorý musí byť totožný s dátumom pridelenia poradového čísla NZ, poznámku, kde sa uvedie najmä dôvod nevykonania úkonu na základe prideleného NZ. Adresát úkonu, ktorý má k dispozícii notársku zápisnicu, si na internete (na web stránke komory www.notar.sk) po zadaní údajov spisovej značky N, spisovej značky NZ a dátumu spísania notárskej zápisnice môže preveriť, či takáto notárska zápisnica bola toho dňa v Slovenskej republike spísaná a ktorý notár ju spísal. K obsahu notárskej zápisnice sa nie je možné dostať. 
f)        Notársky centrálny register osvedčených podpisov (NCRop, § 49 ods. 5 Kanc. por.). 
       Podľa slovenského právneho poriadku notár na žiadosť účastníka osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Okrem iného vydáva aj osvedčenia o pravosti podpisu na listine (legalizácia). Postup notára pri legalizácii upravuje Notársky poriadok a Kancelársky poriadok pre notárov. Podľa právneho stavu platného do 1.1.2003 každý notár si vo svojom úrade viedol v materiálnej podobe osvedčovaciu knihu, ktorá obsahovala poradové číslo, pod ktorým sa úkon vykonal, dátum osvedčenia, meno, priezvisko, rodné číslo (dátum narodenia) a bydlisko osoby, ktorej sa podpis osvedčuje a jej podpis, údaj či listina bola pred notárom podpísaná alebo bol podpis uznaný za vlastný, označenie listiny, spôsob ako bola zistená totožnosť osoby, ktorej sa legalizácia vykonala, výška odmeny a podpis osvedčujúceho. Po 1.1.2003 je notár povinný viesť osvedčovaciu knihu v elektronickej podobe v rámci administratívneho softwaru Notar 7., ktorá kniha obsahuje obdobné údaje ako obsahovala v materiálnej podobe s tým rozdielom, že poradové číslo pre osvedčenie podpisu notárovi prideľuje Notársky centrálny register osvedčených podpisov, ktorý vedie komora v rámci svojho centrálneho informačného systému. Tento register obsahuje poradové číslo pre legalizáciu a dátum jeho pridelenia, meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý požiadal o pridelenie poradového čísla pre legalizáciu, označenie listiny, na ktorej sa osvedčuje pravosť podpisu a dátum osvedčenia pravosti podpisu, ktorý musí byť totožný s dátumom pridelenia poradového čísla pre legalizáciu, meno a priezvisko osoby, ktorej pravosť podpisu sa osvedčuje, jej rodné číslo alebo dátum narodenia, poznámku, kde sa uvedie najmä kód zamestnanca, ktorý je notárom poverený vykonávať tieto úkony, alebo iné záznamy. Notár vedie knihu osvedčených podpisov v materiálnej podobe, ktorá obsahuje poradové číslo, dátum vykonania úkonu, poradové číslo legalizácie pridelené Notárskym centrálnym registrom osvedčených podpisov, podpis osoby, ktorej podpis sa legalizoval. Adresát úkonu, ktorý má k dispozícii listinu, na ktorej sa legalizácia vykonala, môže prostredníctvom internetu (na web stránke komory www.notar.sk) preveriť po zadaní údajov, a to poradové číslo pre legalizáciu, meno a priezvisko osoby, ktorej sa legalizácia vykonala, jej rodné číslo prípadne dátum narodenia, či sa tento notársky úkon v Slovenskej republike toho dňa vykonal a ktorý notár ho vykonal. 
Záver 
     Centrálny informačný systém spolu s registrami sa stal plne funkčným dňa 1.1.2003, kedy nadobudli účinnosť právne normy upravujúce ich činnosť. Máme teda za sebou prvé mesiace skúseností s ich funkcionalitou. Kladne možno hodnotiť tú skutočnosť, že práca notárskych úradov na Slovensku sa z priehľadnila, došlo k rozšíreniu notárskej činnosti, práca notárov nadobudla voči verejnosti väčšiu dôveryhodnosť. Vzhľadom na jednotný administratívny software Notar 7. používaný na notárskych úradoch, je daná garancia, že spôsob vedenia notárskej činnosti v registroch vedených na jednotlivých notárskych úradoch je plne v súlade s právnymi predpismi a navyše v tomto ohľade došlo k odbremeneniu výkonu dohľadu nad notárskou činnosťou zo strany komory. Došlo však k nárastu nákladov s tým súvisiacich ako u jednotlivých notárov tak aj zo strany komory. 
     Spustenie centrálneho informačného systému a jednotlivých registrov považujeme za prvý krok v nástupe informačných technológií do práce notárskych úradov v Slovenskej republike. Ďalšie kroky v tejto oblasti sú podmienené našou zásadou, že každý nový register musí byť upravený v zákone, resp. v inom všeobecne záväznom právnom predpise. Ako perspektívny vidíme postup prác súvisiacich s vybudovaním elektronického archívu listín. Tento archív by jednak zabezpečoval úschovu notárskych listín, zároveň by mal umožňovať archiváciu cudzích listín na základe požiadaviek klientov, z ktorých následne by každý jeden notár bol oprávnený vydávať osvedčené odpisy. Ďalej je potrebné rozpracovať vládny zámer, a to napojenie centrálneho informačného systému komory s obdobnými systémami, napríklad obchodným registrom, katastrom nehnuteľností a pod.. Z tohoto prepojenia následne poskytovať verejnosti služby, ktoré súvisia s notárskou činnosťou. 
     Aj keď sa nám na prvý pohľad zdalo, že sme urobili v súvislosti s nástupom informačných technológií do práce notárstva veľký kus práce, ide iba o prvý malý krok v upevňovaní postavenia slovenského notárstva. 
JUDr. Karol Kovács
Archív listín Notárskej komory Slovenskej republiky
Hlavným cieľom uvedeného registra je vkladanie prvopisov notárskych zápisníc a prvopisov listín, ich bezpečná archivácia aj na dlhšie obdobie a vydávanie osvedčených odpisov z vložených listín z ktoréhokoľvek notárskeho úradu na území SR. Výnimkou sú závety, z ktorých sa odpisy nevyhotovujú.

Listiny sú do registra vkladané naskenované, a tak je celý systém flexibilný a dynamický. Notárska zápisnica v elektronickej podobe je vložená do registra v deň jej spísania. Dostane spisovú značku, ktorá sa skladá z označenia tohto registra, poradového čísla veci a kalendárneho roku (napr. „NCRls 1029/2010“). Pokračujúca notárska zápisnica sa v registri listín uloží pod tou istou spisovou značkou registra listín, pod ktorou je v registri listín uložená notárska zápisnica, ku ktorej je pokračujúca notárska zápisnica spisovaná. Osvedčený odpis notárskej zápisnice notár vydá po preskúmaní žiadosti a údajov získaných pri vyhľadávaní v registri listín.

Žiadosť o vydanie odpisu listiny zapíše notár v elektronickej podobe do svojho registra pod podmienkou, že žiadateľ bude poznať spisovú značku listiny. Odpis vydá v tlačenej podobe.

Žiadateľ môže na notárskom úrade požiadať o výmaz listiny,  zmenu podmienok uloženia listiny v registri listín, zmenu doby uloženia listiny v registri listín. Notár koná na základe písomnej žiadosti žiadateľa.

Notársky centrálny register listín umožňuje aj uloženie akejkoľvek listiny (originálu) pre prípad budúceho vydania oprávnenej osobe ktorú určí osoba ktorá listinu žiada uložiť do archívu listín. V súčasnosti túto možnosť využíva množstvo občanov a podnikateľov okrem zabezpečenia svojich nenahraditeľných dokladov do budúcna,  aj na ten účel,  že v prípade uloženia listiny u notára do NCRls si túto listinu môže vyzdvihnúť určená osoba takmer ihneď po uložení , u ktoréhokoľvek notára v SR  (v takom prípade možno tento úkon porovnať s akousi rýchlou a hodnovernou „elektronickou zásielkou“) .